Reklama

 

Jadrové (Atómové) elektrárne

Jadrové elektrárne sa často nazývajú aj atómové elektrárne, ale obidva názvy sú správne. Jadrové elektrárne využívajú energiu štiepenia jadra Uránu 238. Urán je rádioaktívny prvok, ktorý sa pri bombardovaní pomalými Neutrónmi stáva nestabilný a štiepi sa na iné prvky, pričom sa uvoľňuje obrovské množstvo tepla. Atómové elektrárne preto predstavujú potencionálne veľkú hrozbu, ktorá sa občas prejaví vo forme havárie niektorej z atómových elektrární vo svete. (Najnovšie havária v atómovej elektrárni Fukushima v Japonsku). Najznámejšia havária z minulosti bola katastrofa jadrovej elektrárne v Černobyle, ale problémy mala aj jadrová elektráreň Westinghouse a iné. Jadrové elektrárne rozdeľujeme z technologického hľadiska na viacero druhov podľa toho, aký materiál slúži ako Moderátor (spomaľovač Neutrónov) a aký materiál sa používa na odvod tepla z aktívnej zóny reaktora. Najznámejším typom jadrových elektrární sú typu voda-voda, kde sa používa voda aj ako Moderátor aj odvádza teplo do parných generátorov. V našich podmienkach je to typ známych ruských jadrových elektrární VVER, ktoré sa nachádzajú v Mochovciach aj Jaslovských Bohuniciach. (Posledné bloky atómovej elektrárne v Mochovciach už nebudú dodávané z Ruska). Limitom pri tomto type atómových elektrární je teplota vody v reaktore. Vlastnosťou vody je, že začína vrieť v závislosti od tlaku (to využíva aj princíp Papenovho hrnca – kuchty), avšak vodu nemôžeme donekonečna zohrievať a pri teplote nad 300°C dosiahne svoj „kritický bod“, to znamená že sa zmení na paru bez ohľadu na tlak. Preto musia tieto jadrové elektrárne dôsledne sledovať teplotu vodu pri výstupe z aktívnej zóny, ktorá dosahuje približne 280°C. Je preto potrebné zabezpečiť dokonalé chladenie jadrového reaktora napríklad pri odstávke alebo poruche.

 

Okrem vody sa používajú aj iné Moderátory, napríklad Uhlík. To bol aj prípad atómovej elektrárne v Černobyle, kedy síce nedošlo k výbuchu reaktora, ale umiestnený Uhlík sa vznietil a horel ako veľmi kvalitné uhlie, pričom so sebou strhával do ovzdušia rádioaktívne prvky. Ako chladiace médium sa môže použiť aj plyn (to bol prípad prvej Československej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach A1, kedy musela byť táto atómová elektráreň odstavená práve kvôli úniku plynu) a v niektorých moderných vysokoteplotných jadrových elektrárňach sa ako chladivo môže použiť aj tekutý kov (Sodík – Na). Takto napríklad fungujú atómové elektrárne typu Phoenix. V takýchto atómových elektrárňach zas nemôže klesnúť teplota chladiaceho média (kovu), lebo by došlo k jeho stuhnutiu a tým k havárii elektrárne.

 

Reklama

Anketa

Ohodnoďte vášho dodávateľa:
Nepodarilo sa spojiť s databázou.